Štefan Lalák prestúpil do Šale: Do Hornej Kráľovej sa vrátim
V drese KFC odohral Štefan Lalák tri a pol sezóny, počas ktorých sa stal miláčikom tribún a hráčom, bez ktorého si fanúšikovia, tréneri ani spoluhráči už azda ani nevedeli predstaviť stred poľa. Po Ľubomírovi Kollárovi sa dokonca stal druhým kapitánom. Počas zimnej prestávky sezóny 2016/2017 ohlásil 'Pišta' návrat do Šale, kde strávil najväčšiu časť seniorskej kariéry. O futbale v KFC, (staro)novom tíme, ale aj o tom, či sa raz do Hornej Kráľovej vráti, nám porozprával v rozhovore.
Čo bolo rozhodujúcim faktorom, ktorý ťa presvedčil, aby si sa vrátil do Šale?
Bola ním dvojica Slavomír Prúčny – Oskar Lancz. Predostreli mi ponuku s otázkou, či by som vedel pomôcť Šali. Zobral som to a uvidíme, či mužstvu budem nápomocný.
Ako na tvoje rozhodnutie reagovala blízka rodina? Predsa len, tvoji najbližší nechýbali snáď ani na jedinom domácom zápase KFC.
Rodina bola prekvapená, ale extrémne to neriešila. Neodhovárali ma, išlo len o to, či budem stíhať nahustený program a či budem vedieť skĺbiť prácu s väčšou porciou tréningov.
Čo sa zmenilo v Šali za roky, počas ktorých si pôsobil v iných kluboch?
Štadión je taký, aký bol a ihrisko je tiež také, aké bolo. (úsmev) Zmenil sa výbor a hráči sú všetci domáci, to sú najväčšie zmeny oproti môjmu minulému pôsobeniu v Šali. Stávalo sa aj kedysi, že bola v mužstve prevaha domácich hráčov, no často sa stávalo, že do Šale vo veľkom prichádzali hráči z iných kútov Slovenska, ale aj zo zahraničia. Vnímam momentálnu situáciu pozitívne a je len na chlapcoch, či sa chytia. Ak budú poctivo brať futbal a budú hrať dobre, nemusia zostať v 3. lige, môžu ísť pokojne vyššie.
Ako by si zhodnotil tím, do ktorého si prišiel?
Z tímu, z ktorého som naposledy odchádzal, zostali len dvaja hráči – Marián Ďatko a Michal Kružlík. Momentálne máme tím zložený prevažne z mladých a perspektívnych hráčov, s ktorými je potrebné čo najskôr sa zohrať. Majú všetko pred sebou a je len na nich, ako budú na sebe pracovať a či sa predajú vyššie v rámci Slovenska, ale aj trebárs do zahraničia. Ja už to mám asi za sebou. (smiech) Zatiaľ si so spoluhráčmi na seba zvykáme, verím, že si sadneme po ľudskej aj futbalovej stránke.
Aké si dávaš ciele a čo od teba očakáva tréner Lancz?
Viac-menej to spolu súvisí. Rozprávali sme sa o tom hneď, ako prišla ponuka. Ja s Mariánom Ďatkom sme v tíme starší hráči, ostatní sú všetko mladí chalani. Verím, že ich potiahneme po psychickej stránke a dopomôžeme im svojimi skúsenosťami, aby zvládali ťažké zápasy, ktoré prídu. Keby boli v kolektíve len mladí hráči, je to pre nich zložitejšie, nemajú toľko odohratých zápasov ako my. Hlavným cieľom je teda skĺbiť energiu mladých hráčov so skúsenosťami nás starších.
Trénerovi Šale Lanczovi, s ktorým si dlhé roky hrával, asi nevykáš. S trénovaním mužstiev dospelých nemá také skúsenosti. Ako by si zatiaľ zhodnotil jeho prácu?
Nie, nevykám mu. (smiech) Odohrali sme spolu dlhé roky. To, či sú jeho menšie skúsenosti výhodou alebo nevýhodou, sa ukáže až v zápasoch. Musím však zaklopať na drevo, tréningy pod ním sú dobré, presadzuje hru po zemi na 1-2 dotyky, čo sa mi páči. To mi vyhovuje, rovnaký štýl vyznával aj tréner Kokeš v Hornej Kráľovej. Oskar Lancz nevyznáva nakopávané lopty a takzvaný hurá systém, má to hlavu aj pätu, aj to bola jedna z vecí, ktorá ma zaujala.
Posledných tri a pol sezóny si hral 5. ligu v drese KFC. Neobávaš sa výrazného skoku súťažami?
To ukáže až súťaž, viaceré prípravné zápasy sme hrali s tímami z nižších súťaží, kde taký veľký skok nebol. Otázka skôr je, či to celé vydržím z pracovného a futbalového hľadiska, v tomto bude zaťaženie oveľa väčšie. V príprave máme v Šali každý deň tréning a v sobotu zápas, počas jarnej časti by mal byť o jeden tréning menej, teda štyrikrát týždenne.
Fanúšikov KFC určite zaujíma, či ešte niekedy oblečieš červenobiely dres?
Samozrejme, v KFC som zažil krásne roky, verím, že sa ešte vrátim. Páčilo sa mi na Hornej Kráľovej, že sa tam zbytočne nesľubuje, vo vedení nemajú zbytočne veľké oči a reči typu „musí sa postúpiť“, aj keď na to klub nemá. V KFC sa dobre robí futbal, jediné, čo mi chýba, je, aby sa chytili mladí. V Hornej Kráľovej chýba viac mladých hráčov a, naopak, v Šali je nedostatok starších hráčov. V KFC je veľa hráčov nad 30 rokov. Nie je to zlé, pretože je mužstvo skúsené, len jednoducho chýba viacero mladých, ktorí by sa priučili a o jeden-dva roky z nich môžu byť hotoví hráči.
Čo bolo rozhodujúcim faktorom, ktorý ťa presvedčil, aby si sa vrátil do Šale?
Bola ním dvojica Slavomír Prúčny – Oskar Lancz. Predostreli mi ponuku s otázkou, či by som vedel pomôcť Šali. Zobral som to a uvidíme, či mužstvu budem nápomocný.
Ako na tvoje rozhodnutie reagovala blízka rodina? Predsa len, tvoji najbližší nechýbali snáď ani na jedinom domácom zápase KFC.
Rodina bola prekvapená, ale extrémne to neriešila. Neodhovárali ma, išlo len o to, či budem stíhať nahustený program a či budem vedieť skĺbiť prácu s väčšou porciou tréningov.
Čo sa zmenilo v Šali za roky, počas ktorých si pôsobil v iných kluboch?
Štadión je taký, aký bol a ihrisko je tiež také, aké bolo. (úsmev) Zmenil sa výbor a hráči sú všetci domáci, to sú najväčšie zmeny oproti môjmu minulému pôsobeniu v Šali. Stávalo sa aj kedysi, že bola v mužstve prevaha domácich hráčov, no často sa stávalo, že do Šale vo veľkom prichádzali hráči z iných kútov Slovenska, ale aj zo zahraničia. Vnímam momentálnu situáciu pozitívne a je len na chlapcoch, či sa chytia. Ak budú poctivo brať futbal a budú hrať dobre, nemusia zostať v 3. lige, môžu ísť pokojne vyššie.
Ako by si zhodnotil tím, do ktorého si prišiel?
Z tímu, z ktorého som naposledy odchádzal, zostali len dvaja hráči – Marián Ďatko a Michal Kružlík. Momentálne máme tím zložený prevažne z mladých a perspektívnych hráčov, s ktorými je potrebné čo najskôr sa zohrať. Majú všetko pred sebou a je len na nich, ako budú na sebe pracovať a či sa predajú vyššie v rámci Slovenska, ale aj trebárs do zahraničia. Ja už to mám asi za sebou. (smiech) Zatiaľ si so spoluhráčmi na seba zvykáme, verím, že si sadneme po ľudskej aj futbalovej stránke.
Aké si dávaš ciele a čo od teba očakáva tréner Lancz?
Viac-menej to spolu súvisí. Rozprávali sme sa o tom hneď, ako prišla ponuka. Ja s Mariánom Ďatkom sme v tíme starší hráči, ostatní sú všetko mladí chalani. Verím, že ich potiahneme po psychickej stránke a dopomôžeme im svojimi skúsenosťami, aby zvládali ťažké zápasy, ktoré prídu. Keby boli v kolektíve len mladí hráči, je to pre nich zložitejšie, nemajú toľko odohratých zápasov ako my. Hlavným cieľom je teda skĺbiť energiu mladých hráčov so skúsenosťami nás starších.
Trénerovi Šale Lanczovi, s ktorým si dlhé roky hrával, asi nevykáš. S trénovaním mužstiev dospelých nemá také skúsenosti. Ako by si zatiaľ zhodnotil jeho prácu?
Nie, nevykám mu. (smiech) Odohrali sme spolu dlhé roky. To, či sú jeho menšie skúsenosti výhodou alebo nevýhodou, sa ukáže až v zápasoch. Musím však zaklopať na drevo, tréningy pod ním sú dobré, presadzuje hru po zemi na 1-2 dotyky, čo sa mi páči. To mi vyhovuje, rovnaký štýl vyznával aj tréner Kokeš v Hornej Kráľovej. Oskar Lancz nevyznáva nakopávané lopty a takzvaný hurá systém, má to hlavu aj pätu, aj to bola jedna z vecí, ktorá ma zaujala.
Posledných tri a pol sezóny si hral 5. ligu v drese KFC. Neobávaš sa výrazného skoku súťažami?
To ukáže až súťaž, viaceré prípravné zápasy sme hrali s tímami z nižších súťaží, kde taký veľký skok nebol. Otázka skôr je, či to celé vydržím z pracovného a futbalového hľadiska, v tomto bude zaťaženie oveľa väčšie. V príprave máme v Šali každý deň tréning a v sobotu zápas, počas jarnej časti by mal byť o jeden tréning menej, teda štyrikrát týždenne.
Fanúšikov KFC určite zaujíma, či ešte niekedy oblečieš červenobiely dres?
Samozrejme, v KFC som zažil krásne roky, verím, že sa ešte vrátim. Páčilo sa mi na Hornej Kráľovej, že sa tam zbytočne nesľubuje, vo vedení nemajú zbytočne veľké oči a reči typu „musí sa postúpiť“, aj keď na to klub nemá. V KFC sa dobre robí futbal, jediné, čo mi chýba, je, aby sa chytili mladí. V Hornej Kráľovej chýba viac mladých hráčov a, naopak, v Šali je nedostatok starších hráčov. V KFC je veľa hráčov nad 30 rokov. Nie je to zlé, pretože je mužstvo skúsené, len jednoducho chýba viacero mladých, ktorí by sa priučili a o jeden-dva roky z nich môžu byť hotoví hráči.
autor článku: Peter Odráška
autor foto: Vladimír Siládi
