Tri body z Močenku, tri body z Močenku...
1. novembra 2015
Kto bol zvyknutý na to, že sa bránou na močenský štadión „prešupne“ za 10 sekúnd ako obyčajne, bol nemilo prekvapený. Derby je derby a niektorí diváci, ktorí navštívili zápas Trnavy na novom štadióne, sa pred zápasom Kráľovej s Močenkom museli cítiť ako pred City Arenou. Len v menšom. Oveľa menšom. Napriek tomu si nejakú tú minútu počkali, kým sa ocitli vo vnútri. Rad netrpezlivých ľudí sa zväčšoval, kto chcel prísť na zápas presne na začiatok, pravdepodobne zmeškal úvodné minúty zápasu a tým pádom aj prvý gól.
Ja som sa síce na štadión dostal načas, gól som aj tak nevidel. Nie som slepý, nebojte sa. V bufete sa síce miešané nápoje nepodávali, aj tak som sa v ňom zdržal tak dlho, že som úvodný gejzír radosti prešvihol. To keď (inokedy spoľahlivý) lokálny barman Erik E. zápasil s novou fľašou borovičky, ktorá nie a nie sa podvoliť, presvedčil ju až nôž na hrdle. A keďže futbal si môžete vychutnať každý týždeň, no súboj so zatvorenou borovičkou nie, rozhodol som sa sledovať druhé –bufetové – zápolenie. Čo čert nechcel, za chrbtom mi padol gól, ktorý som nevidel a ja som to jedno pivo, na ktoré som čakal už 7 minút, skoro okom otvoril od jedu. Niektorí učitelia z párovského gymnázia však vraj zvyknú vravievať: Aj taký je futbal. Snažím sa touto vetou pri smerovaní do sektora hostí upokojiť, zároveň si však opakujem, že keď toto bol jediný gól zápasu, tak spŕška vulgarizmov pokropí trávnik Močenku ešte o niečo viac ako pivo z plechoviek, ktoré naň pri diskutabilných rozhodnutiach hlavného rozhodcu Babósa lietali. Ten sa snažil a snažil ukočírovať zápas, nakoniec sa mu podarilo ukočírovať aspoň rebela Frkalu na striedačke (viď foto s popisom: A do kúte pôjde...)
Nie sme v Anglicku, preto napriek statusu obrovského derby Močenok – KFC stráži vášnivý hosťujúci sektor jediný usporiadateľ. Očakávané vodné delo a helikoptéru, ktorá v prípade rizikových zápasov zvykne krúžievať nad štadiónom, ste v nedeľu na zápase nenašli. Organizátori zápasu to však celkovo podcenili. Chlapík vo veste, ktorý nás mal strážiť, diskusiu s nami po prvom polčase argumentačne vzdal, do druhého sa už k nášmu sektoru ani len nepriblížil. Sme sami sebe (si) pánmi, hranica medzi poriadkom a anarchiou je veľmi tenká, veď to poznáte, stenčuje sa a hrubne práve v závislosti od množstva prázdnych plechoviek lietajúcich na ihrisko.
Na moje šťastie, gól, ktorý mi na začiatku ušiel a videl som ho až v reportáži MTV (Močenská televízia, nie Music television), nebol jediný. Marko zložil na konci polčasu to svoje veľké telo a zvyšoval na 2:0. Teším sa, rozhadzujem rukami, aby som nebol fanúšikovský vyvrheľ, zároveň rozmýšľam nad oslavami ďalších kráľovských fanúšikov. Mazák v zápale radosti preskočil zábradlie ako Váňov kôň na veľkej pardubickej alebo ako Isinbajevová o žrdi (dve porovnania vám lepšie priblížia situáciu), ocitol sa na ihrisku a mne víri hlavou otázka: nebol ten chlapec náhodou zranený? :) To len tak na okraj, inak si myslím, že keby Močenok trénoval Mourinho, snáď by ten gól už ani nevidel a bol by v šatni, keďže ten na konce polčasu a zápasu nečakáva.
Po hodine hry dokončil gólovú symfóniu Piťu Lalák po tom, čo Penzo (neboli Ervín, jak mu já říkám) odviedol penzum práce a naservíroval mu loptu na magickú ľavačku, ako na podnose. Neunikol mi ani šprint práve v podaní Penza už v 87. minúte, do ktorej som sa nenápadne prehupol, keď mu nestíhali ani domáci hráči, ktorí boli na ihrisku azda 10 minút. Za toto by Ervínovi v Anglicku stavali sochu.
Nálada je naďalej oslavná, charakter chorálov a pokrikov z najtvrdšieho jadra hosťujúcich fanúšikov sa mení zo súboja s domácim kapitánom na oslavu hosťujúcich hráčov.
TOP 3 pokriky fanúšikov KFC z derby proti Močenku:
1. My sme tu doma
2. Straka, Straka, to je fasa kóň...
3. Kapitán sa pýtal, čo to rozvoniava. Tri body z Močenku, čo Kráľová vzala...
Legendy vravia, že posledný menovaný má tradíciu ako staré-známe trnavské „Rozkopal som Slovanistu“, chýbalo už len kráľovské „You’ll never walk alone“ v podobe „Chodíme, chodíme, hore po dedine“.
Atmosféra je elektrizujúca, ozývajú sa hlasy, že bývalý tréner Nitry Michal Hipp, ktorý bol na zápase prítomný, naň prišiel len kvôli nej. V druhej lige vraj na takú čakal márne. Chýbala už len nejaká tá pyrotechnika, ktorú sme, bohužiaľ, vypálili na cintorínoch.
Ani to však nikomu neprekáža v tom, aby bol vo vytržení (napadli mi rôzne porovnania ako pedofil v škôlke či úchyl na kúpalisku, ale to by bolo nevhodné, tak som radšej nepoužil žiadne). Rady pred zápasom boli ako v Trnave, aj ďakovačka s hráčmi po zápase musí byť ako v Trnave, čo sme niečo menej ako oni? Víťazstvo s odvekým rivalom si užíva každé dieťa, dôchodca, žena, muž, embryo aj batoľa. Tí všetci si síce lacnejší chlieb neužijú, no tri body z Močenku, čo Kráľová vzala, ako sa spieva v známej odrhovačke, rozhodne áno.
autori článku: Peter Odráška
