Čo je s Tomim Kokešom?
Už dlhšiu dobu sme nevideli v drese KFC TIBI Tomáša Kokeša. 22-ročný hráč už raz pauzoval pre zranenie kolena, pozornejší si spomenú aj na jeho návrat. Poďme po stopách jeho zranenia. Spomínané prvé zranenie prišlo proti Hurbanovu na začiatku júna v roku 2010. Tomáš sa zotavil a vrátil sa späť na zelené trávniky. Lenže... Ako sám hovorí: „Odvtedy to nebolo ono a ani na jeden zápas som nebol na 100% fit.“ Keďže chcel pomôcť spoluhráčom, išiel aj cez občasnú bolesť. „Zvykol som si na to...“ Takto to ťahal celú jeseň 2011. Viacerí ľudia hovorili, že to nie je on, že herne upadol, ale nikto nevedel o jeho zranení a o tom, že hral so sebazaprením. Cez zimnú prestávku si boľavé koleno malo oddýchnuť a spevniť, ale opak bol pravdou. „Už po pár tréningoch som cítil ťahavú bolesť v ľavom kolene.“ Nasledovala magnetická rezonancia, ktorá potvrdila obavy. Diagnóza: odtrhnutý predný krížny väz. Na jar to Tomi skúšal ešte v dvoch majstrovských zápasoch, ale po nich zistil, že to nepôjde. Posledný súťažný zápas odohral 15.4.2012 proti Vrakúňu. „Momentálne netrénujem, hoci chodím pravidelne behávať, avšak pri každom behu to cítim, čo len potvrdzuje, že pred operáciou nie som schopný vrátiť sa do plnej záťaže.“ Tomáša čaká operácia, ale ani s tou to nie je také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Záložník KFC TIBI je totiž študentom na vysokej škole v Bratislave, kde mu nechcú vyjsť v ústrety a ospravedlniť mu absenciu. Po operácii by totiž potreboval pokoj a oddych a nie hneď chodiť do školy, denne dochádzať cez pol Bratislavy. Takže momentálna situácia je taká, že Tomáš plánuje dokončiť letný semester a potom podstúpiť operáciu. „Rekonvalescencia po operácii je zhruba pol roka do plnej záťaže, takže tak skoro sa na trávniky nevrátim...“ Zhrnuté a podčiarknuté, najbližší rok Tomiho asi na zelenom trávniku neuvidíme. To je, samozrejme, škoda, jeho hráčske schopnosti sú neoddiskutovateľné a pre mužstvo bol prínosom. Jeho dynamika v strede zálohy, strela z väčšej diaľky, sila v súbojoch je určite citeľná. Tomáš je však mladý chlapec, v 22 rokoch má kariéru v podstate pred sebou, chce to len popasovať sa s momentálnou situáciou. Na futbal však nezanevrel, je pravidelným návštevníkom domácich zápasov. „Chlapcom samozrejme fandím a budem sa snažiť vrátiť sa čo najrýchlejšie medzi nich.“ Samozrejme mu držíme palce a želáme mu veľa sily pri prekonávaní ťažkého zranenia.
autor článku: Mgr. Ladislav Odráška
