P.Gyárfás: „Hanba, hanba a ešte raz hanba.“
Sezóna 2012/2013
Pri doraste strávil tri, podľa jeho slov nie jednoduché roky. Po nich si povedal dosť. Hráč seniorského mužstva Peter Gyárfás to pri dorastencoch nemal ľahké, podobne ako tréner žiackeho mužstva Gabriel Lencsés disponoval v každej sezóne mimoriadne úzkym kádrom.
Peter Odráška(P.O.): Ako by si niekoľkými vetami ohodnotil skončenú sezónu?
Peter Gyárfás (P.G.): Jednoducho: hanba, hanba a ešte raz hanba. Absolútna katastrofa, čo sa týka tréningovej aj zápasovej morálky chlapcov, výsledkov a najmä predvedenej hry. Niektorí hráči si mysleli, že sú automaticky futbalisti, keď si cez víkend oblečú dres, čo je veľmi smutné. Ešte smutnejšie je to, že ja sa viac hanbím za nich, čo predvádzajú na zápasoch aj tréningoch, ako oni sami za seba. Chcel by som sa poďakovať jednak tým hráčom, ktorí celú sezónu makali a snažili sa, sú síce len traja či štyria, aj tak im patrí všetka česť. Moju vďaku si zaslúži aj vedúci mužstva Zoltán Odráška za veľkú pomoc pri doraste, keď ma zastupoval azda na všetkých zápasoch u súperov. Ďakujem aj prezidentovi klubu, pánovi Ladislavovi Kokešovi, že mi umožnil nadobudnúť túto novú skúsenosť aj za jeho podporu počas celého môjho účinkovania pri doraste.
P.O.: Tak isto, ako G.Lencsés pri žiakoch, aj ty si mal k dispozícii mimoriadne úzky káder. Našiel sa v ňom niekto, kto ťa potešil?
P.G.: Potešili ma zrejme len dvaja. Lukáš Lenčéš, na ktorom stála celá naša hra, bez neho to jednoducho nešlo. Nebyť jeho preradenia k A-mužstvu, tak máme určite o 6-7 bodov viac. Druhým je Dávid Tóth, ktorý ma potešil svojim prístupom k tréningom aj svojou “zažratosťou“ do futbalu. Aj keď mu niektoré zápasy nevyšli, odkedy začal trénovať s A-mužstvom, vidím u neho zlepšenie. Dávid ako jediný nevymeškal ani jeden tréning, za čo si zaslúži klobúk dole.
P.O.: Kto a čo ťa v doraste, naopak, sklamalo?
P.G.: Sklamal ma prístup hráčov k tréningom aj k zápasom. Tréningová morálka bola zahanbujúca, je nemysliteľné, aby tri štvrtiny sezóny chodili na tréningy 3-4 hráči, a aby som od štvrtku musel obvolávať hráčov a prosiť ich, aby prišli v sobotu na zápas. Jedným z obrovských sklamaní bol Erik Kostka, ktorý mal po odchode Lenčéša do A-mužstva prebrať dirigentskú paličku v strede poľa, patril ale len do priemeru až podpriemeru.
P.O.: Už dlhšie si avizoval svoj koniec pri dorasteneckom mužstve. Je toto tvoje rozhodnutie definitívne?
P.G.: Áno, je to definitívne.
P.O.: Dorastenci obsadili 8.miesto. Je ôsma priečka odrazom toho, na čo tento tím mal, alebo sa podľa tvojho názoru mohol dostať vyššie?
P.G.: Mužstvo mohlo byť na solídnej 4.-5. priečke. Príčin bolo viac. Jednak už spomínaná hanebná tréningová morálka, rovnako otrasná zápasová dochádzka, k tomu sa pridalo zranenie niektorých hráčov, napr. Marcel Tóth, a, samozrejme, preradenie nášho najlepšieho hráča L. Lenčéša k A-mužstvu, ktorý nám tvoril celú hru a nad ostatnými hráčmi svojimi výkonmi jednoznačne vyčnieval.
P.O.: Ako by si zhodnotil svoje pôsobenie pri doraste. Koľko si trénoval dorastencov?
P.G.: Trénoval som mužstvo asi tri roky. Zhodnotím to jednoducho: nebolo to vôbec jednoduché, najmä nie so súčasnou generáciou chlapcov.
P.O.: Viacerí v doraste končia z vekových dôvodov. Mohol by objasniť, ktorí hráči to sú? Podarí sa podľa teba novému trénerovi v nasledujúcej sezóne dať dokopy dorastenecký tím?
P.G.: Končia Štefan Mitaš a Michal Rábek. Nový tréner to bude mať veľmi ťažké, priznám sa, nezávidím mu, ale prajem mu veľa šťastia, trpezlivosti a pevných nervov. Dorast musíme mať, nakoľko by bez neho nemohlo ani naše „Áčko“ hrať 5.ligu.
P.O.: Prácu si mal výrazne sťaženú. Na hosťovanie poslal náš klub dvojicu Adam Rábek - Tomáš Lenický aj žiaka Denisa Rábeka, ktorý taktiež mohol občas nastúpiť za dorast. Bol to zo strany klubu správny krok?
P.G.: Zo strany klubu to nebolo správne konanie, nakoľko sme mali veľmi úzky káder, t.j. 12-13 hráčov a každý zápas sa stalo, že niekto vypadol. Takže minimálne na polovicu zápasov sme cestovali len jedenásti, na predposledný zápas dokonca len deviati(!), na posledný sme sa pozbierali hodinu pred zápasom. Keby máme 17-18 hráčov, tí dvaja by nám nechýbali, ale takto sme zápas čo zápas dúfali, že sa nejako pozbierame.
autor článku: Peter Odráška
