Tréner Kokeš hodnotí jeseň pri dospelých
Pred sezónou sa v KFC hovorilo o záchrane, po jeseni patrí mužstvu 12 miesto, ktoré ju zatiaľ zaručuje. Takže, zatiaľ spokojnosť?„Túto otázku by som rozdelil na dva uhly pohľadu. Z hľadiska našich podmienok, na to, aký máme káder, musíme zobrať do úvahy, že pred sezónou nám odišli dvaja kľúčoví hráči Sahulčík a Greguš a prišli iba mladí chlapci z dorastu a Práznovský zo Šale, ktorý je tiež ešte mladučký, je 12. miesto v tejto náročnej súťaži úspechom. Ak sa však na to pozerám podrobnejšie a analyzujem každý zápas, mohli sme mať o 5-6 bodov viac a vtedy by sa možno dalo hovoriť o spokojnosti. Takže aby som odpovedal na otázku - ja spokojný nie som!“
Je dvanáste miesto reálnym odrazom schopností mužstva?
„Treba sa na to pozrieť z hľadiska možností a schopností ostatných tímov 4 ligy. Každý týždeň proti nám stáli mužstvá s vynikajúcim zázemím, mužstvá, ktoré mali vo svojom strede 2-3 poloprofesionálov respektíve hráčov s ligovými skúsenosťami. Mestá, ktoré majú oveľa väčšie možnosti na nákup alebo výchovu hráčov, majú profesionálnych trénerov a to už aj v mládežníckych kategóriách, ako aj tréningové podmienky.
Na druhej strane my sme išli do sezóny bez stabilizovaného kádra, po nie príliš vydarenej letnej príprave, keď sme neodohrali ani jeden prípravný zápas, keďže každý víkend bol na programe nejaký turnaj. Na tréningoch sme sa väčšinou venovali odstráneniu kondičných restov, čo sa nám aj celkom podarilo, ale na nejaký herný systém a stabilizáciu základnej jedenástky nebol vôbec priestor. Nehovoriac o tréningových podmienkach - keď sme nechceli trénovať na ihrisku tvrdom ako betón, chlapci si ho museli v letných horúčavách poliať sami, ak sme chceli hrať na skrátene ihrisko, chlapci si museli vyrobiť prenosnú bránku. Chcel by som vidieť, ako si napr. hráči Komárna alebo Nededu zvárajú bránu, aby si mohli zatrénovať..:-). To len na margo toho, aby si nezainteresovaní kritici a “nedeľní krikľúni“, ktorí si myslia, že hráči sú profesionáli a chceli by vždy vidieť len víťazstvá 6:0, dostali do obrazu. Musíme zobrať ešte do úvahy aj dosť veľkú maródku v mužstve, veď zranenia trápili Úja, L. Kokeša, T. Kokeša, Straňáka, Bleha, Gála, Valášika, Kollára - títo všetci museli vynechať zápasy pre zranenie, plus dlhodobo je zranený Peťo Gyarfás, ktorého post sme iba plátali a bola to naša najväčšia slabina. Drobné šrámy mali aj ostatní, ale to je normálne vo všetkých mužstvách a v dlhodobej súťaži s tým treba rátať. V neposlednom rade treba povedať, že máme drvivú väčšinu vlastných odchovancov, chlapcov z dediny, ktorí nemajú skúsenosti z vyšších súťaží a sú amatéri, trénujú po práci alebo po škole, ak im to čas dovolí! Takže ak zoberieme do úvahy toto všetko, tak mužstvo malo na to, aby sa pohybovalo okolo toho 12 miesta.“
Káder ostal pred jesennou časťou stabilizovaný, pribudli doňho jedine Práznovský a dorastenci. Ako zapadli do mužstva?
„Myslím, že do mužstva zapadli všetci veľmi dobre, či už po stránke futbalovej, tak aj ľudskej sú chlapci v pohode. Sú však ešte mladí a potrebujú sa oťukať v tejto náročnej súťaži, ale všetko sú to inteligentní chlapci a ja verím, že ich futbal neprestane baviť a do budúcna budú ešte väčším prínosom pre tím.“
Vraví sa, že silný kolektív je najväčšou devízou súčasného KFC TIBI. Je to pravda?
„Dá sa tak povedať. Partia sa tu vytvorila veľmi dobrá, chlapci hrajú jeden za druhého a zápasy, ktoré sme vyhrali, boli väčšinou dielom celého kolektívu.“
Poďme k zápasom, štart jesene nebol vydarený, podľahli sme vonku Šahom. Tam sa asi bodovať dalo...
„Tak to veru hej, ten zápas nás mrzí doteraz. Na úvod sezóny sme nezahrali zle, ale chýbala nám myšlienka smerom dopredu, možno keby mohol hrať Viktor Új... Mňa osobne to mrzí dvojnásobne, keďže v závere zápasu som mal ja sám obrovskú šancu, ale namiesto prihrávky Ľubovi Kollárovi som volil strelu, fakt veľká škoda...“
Doma sme zápas s Kolárovom zvládli, prišla však najväčšia prehra sezóny v Okoličnej...
„Doma sme víťazstvo vydreli, proti dobre brániacemu súperovi sme makali 96 minút. Vonku to bol zápas dvoch rozdielnych polčasov, v prvom sme mali 3 nájazdy, dali sme dve tyčky, hrali sme veľmi dobre, dostali sme však veľmi lacný gól do šatne a ako sa neskôr ukázalo, bol zlomový, pretože v druhom polčase sme neboli na ihrisku, domáci si schuti zakombinovali a môžeme byť radi, že nebolo viac...“
Ďalší zápas proti béčku ViOnu zvládli chalani opäť na výbornú, pohoreli sme však v Novom Živote, kde sme chytili päťku...
„Po zápase v Okoličnej sme si spolu s chlapcami sadli a vydiskutovali sme si určité veci, každý si uvedomil, že musí začať hľadať chybu u seba a pomôcť si musíme sami, nik iný to za nás nespraví a ani na ihrisku nikto nebude behať a bojovať za nás! Ovocie to prinieslo hneď s ViOnom. V dobrom zápase sme zdolali kvalitné mužstvo. V N.Živote sme nehrali dobre, súper mal dovtedy 0 bodov a myslím, že niektorí chlapci zápas podcenili. Po vylúčení brankára za stavu 1:0 sme vypili kalich horkosti do dna, keď domáci zo 4 striel do priestoru nasej brány dali 4 góly, žiaľ, Juro Bobula nás nepodržal...“
Prišli hody a s nimi prvá strata domácich bodov s Vrakúňom. Tá asi zamrzela najviac...„Zápas bol špecifický hneď z dvoch dôvodov: jednak boli hody a jednak sa po dvoch rokoch objavil medzi žrďami Róbert Kokeš, ktorý cez týždeň vyhral konkurz na brankára, keďže náš jediný gólman dostal stop na dva zápasy. Všetka česť Robimu, že prišiel a po 2 tréningoch sa postavil naostro do bránky. V tomto zápase mám však ťažké srdce na rozhodcu, pretože pískal jednoznačne proti nám a odpískal proti nám možno 12 štandardiek v okolí 16-ky, čo je veľa aj na tri zápasy - jednoznačne vedel, čo robí. Dve z nich im aj vyšli, čo nás stálo dva body, avšak chlapci hrali aj v tomto zápase bojovne a dobre, žiaľ, nevyšlo to...“
Čakala nás šnúra dvoch zápasov vonku, kde sa asi nečakalo, že budeme bodovať.
„V Nedede stál proti nám asi najkvalitnejší celok súťaže, prvý polčas sme síce aj so šťastím ustáli 0:0, v druhom však po prísnej penalte nám nedali domáci šancu. V Leviciach to bol z našej strany najvydarenejší zápas vonku , aj keď začiatok tomu nenasvedčoval po pár minútach a našich chybách bolo 2:0, ale kontaktný gól nás dostal do zápasu a v závere viselo vyrovnanie na vlásku, žiaľ neprišlo...“
Prišiel domáci zápas s Mederom, ktorý sa odložil, prehrali sme v Hurbanove a ocitli sme sa na dne tabuľky. Psychike mužstva to nepridalo... Čakal nás opäť Meder doma, kde sme mali nôž na krku...
„V Hurbanove sme nastúpili bez Úja, nehrali sme dobre a jeho post špílmachra sme nedokázali zastúpiť. V 1.polcase nepremenil Bilo nájazd, my sme inkasovali po hrúbke z nemožného uhla a to rozhodlo. S V.Mederom to bola iná káva, do zostavy sa vrátil Új a bolo to veru cítiť. Hrali sme dobre a zaslúžene zvíťazili, škoda nepremenených šancí v závere, výsledok mohol byt ešte krajší!“
Jeden z najlepších domácich zápasov bol asi domáci zápas proti Šuranom, súhlasíš?
„ Zápas nás zastihol v dobrej psychickej pohode, každý si veril, že vyhráme, aj keď súper bol veľmi kvalitný, čo ukázal aj v úvode, keď sme mali dvakrát dobre postavené žrde. Nám ale vyšli dva brejky a zápas sme vydreli do konca aj s určitou dávkou šťastia. Ale hrali sme už aj lepšie...“
V dvanástom kole sme chytili prídel v Lovciach, so Sládkovičovom sme si však chuť napravili...
„V Lovciach sme doplatili na taktickú nedisciplinovanosť a neskúsenosť. Doma to bolo opäť iné, víťazstvo mohlo byt vyššie, zabrzdil nás však lacný gól...“
V predposlednom kole sme cestovali do Komárna, kde sme opäť chytili päťku. Čo však viac mrzí, je posledné kolo a remíza so Štúrovom...
„V Komárne mrzela viac 4 žltá karta pre Valášika a vylúčenie Bila, ktorý nemohli nastúpiť v poslednom kole so Štúrovom. Myslím, že keby hrali títo dvaja, tak v poslednom kole vyhráme!“
Pri pohľade na tabuľku je jasné, že strieľame málo gólov, len 17 a veľa dostávame – 39. Kde je chyba?
„Že strieľame málo gólov je chyba v tom, že sme málo dôrazný pred bránou, nedorážame odrazené lopty a niekedy nepremieňame aj tie najvyloženejšie šance...Inkasované góly vyplývali zo zlej defenzívy celého mužstva, neskúsenosťou mladých hráčov a hlavne tým, že mužstvo po prvom, druhom góle zabalilo a rezignovalo, čiže to je otázka psychiky!“
Vonku sme strelili len úbohé dva góly a dostali hrozitánskych 32. Nie je to príliš?
„Zápasy vonku sú v drvivej väčšine katastrofálne, to je pravda. Ja si myslím, že je to hlavne o sústredenosti a ochote pobiť sa o výsledok.“
Doma to bolo o poznanie lepšie, naše hradby nedobyl nikto. Ako si vysvetľuješ tento obrovský rozdiel medzi zápasmi doma a vonku?
„Domáce zápasy sú pre chlapcov sviatok, chcú sa vytiahnuť, prídu ľudia, ideme do vedenia a sebavedomie rastie...Vonku je to pravý opak...“
Koho pochváliť z mužstva? „Tak ako som už spomínal, víťazstvá sú dielom celého kolektívu, takže nerád vyzdvihujem jednotlivcov, ale keď už musím, tak by som vyzdvihol výkony Vikiho Úja, ktorý bol od zápasu s Levicami skutočným lídrom na ihrisku, vedel podržať loptu v najťažších chvíľach, keď to mužstvo potrebovalo a nik iný si na to netrúfol. Zobral na seba skutočne veľa, čo chlapcom veľmi pomohlo, pretože mladí chalani na to ešte nemajú a pri ňom rástli aj ich výkony! Polovážne - položartom by som chcel pochváliť ešte Ľuba Kollára, že pre nás vyrobil tréningovú bránu, Jožka Šípku, že kúpil lopty, Robiho Kokeša, že kúpil rohové zástavky..Aj toto je chvályhodné... :-)“
Poďme k formáciám, ako by si ich ohodnotil?
„Brankár je mladý, potrebuje čas, zbiera skúsenosti, ale neraz ukázal, že má talent, potrebuje však dozrieť, čo sa nedá zo dňa na deň... Žiaľ, tých lacných gólov bolo dosť. Obrana fungovala doma dobre, avšak vonku to bolo slabé, chýbala mi hlavne komunikácia. Záloha podávala tiež kolísavé výkony, spokojnejší som s krajnými ako so strednými. V útoku podával Ľubo Kollár najvyrovnanejšie výkony a ak bol zdravý, patril spravidla k najlepším v našom mužstve. Horšie to bolo s Bilom, ktorého výkony boli ako na hojdačke!“
Ako vidíš záchranu mužstva v jarnej časti?
„Záchrana záleží od veľa vecí, ale šanca tu je, musíme veriť. Nemáme to rozohrané najhoršie, ale v našich podmienkach by bola záchrana štvrtej ligy malým zázrakom.“
Slovo k zimnej príprave, čo sa chystá, prípadne aké posily by si uvítal?
„Zimná príprava bude dlhá a náročná, potrebujeme ju ako soľ, hlavne prípravné zápasy, ktoré nás budú preverovať a bude viac priestoru na osvojenie si nejakého herného systému. Čo sa chystá, to teda neviem!?
Posily? Všade, kde sa pohnem, počúvam: “Treba nového brankára!!!“; “Trénera poriadneho doneste!!!“ alebo „Kúpte útočníka, nemá kto dávať góly“ atď. Keďže viem, že peniaze nie sú a zadarmo sem nepríde hrať nikto a trénovať už vôbec nie, tak si prajem iba to, aby boli všetci hráči z 21 členného kádra zdraví a mali chuť a čas trénovať, tým pádom by rástla konkurencia aj kvalita! Ak by sa ale našli peniaze, určite by som uvítal návrat trénera N.Szikoru, ktorá by nás určite doviedol k záchrane.“
autor článku: Mgr. Ladislav Odráška
