Predstavujeme: Ladislav Lencsés najst.
Na dedine to tak zvykne byť, že ak otec hráva futbal, takmer vždy k nemu vedie aj svojich synov. Krásnym príkladom je rodina Lencsésových. Zhodou okolností, ide o troch Ladislavov a Mareka. Mladším ročníkom hovorí meno Ladislav Lencsés (1979) hráča seniorského A mužstva, stredná generácia si spomenie na Ladislava Lencsésa (1956) ako na bývalého hráča a neskôr trénera či už A mužstva, ale aj dorastu a žiakov. Skôr narodení spoznajú pod menom Ladislav Lencsés (1930) aj bývalého hráča a takisto úspešného trénera. Práva najstaršiemu z tejto futbalovej rodiny by sme chceli pár riadkov a priblížiť ho aj mladšej generácii, ktorá možno nemá ani tušenie, aký veľký prínos mal pre náš klub „Lacibáči“, ako ho familiárne volajú známi.
Pán Lencsés pochádza z Hornej Kráľovej. Priženil sa však do Močenku kde doteraz býva, no jeho srdce stále bilo pre Hornú Kráľovú. Začal hrávať za dorast KFC, odkiaľ postúpil medzi mužov. Tam však pobudol iba rok, v roku 1948 ho zlanárili do Nitry, kde hrával za Červenú hviezdu. Počas toho trénoval aj dorast u nás. V roku 1951 postúpil so svojím mužstvo Č. Hviezdou do ligy. Prakticky celú kariéru strávil v Nitre. Výnimkou bola vojenčina, pán Lencsés tam hrával za klub Krídla Vlasti Olomoucu a stretol sa tam s takými známymi futbalistami ako boli Masopust (víťaz Zlatej lopty pre najlepšieho hráča sveta, poznámka autora), Schrojf. Všetko reprezentanti ČSSR. Po tejto anabáze sa v roku 1959 vrátil do Hornej Kráľovej, kde hrával do roku 1966. V roku 1970 sa stal trénerom seniorského mužstva. Na lavičke pobudol neuveriteľných 14 rokov! O tom, že to nebol hocijaký tréner, svedčí aj to, že sa vtedy takmer každý rok postupovalo a pán Lencsés doviedol náš mančaft až do majstrovstiev kraja, teda do súčasnej štvrtej ligy.
Lacibáči si spolu s nami zaspomínal aj to, ako vyzeral futbal v 50tych, 60tych rokoch. Nechajme hovoriť jeho: „Vtedy bolo dostatok hráčov, boli oddaní tomu futbalu. Futbal bol jediná zábava v dedine. Preto bola aj v šatni veľká konkurencia, ohromne dobrý kolektív sme boli. V päťdesiatych rokoch mala Horná Kráľová veľmi dobré mužstvo!“ Najradšej spomína na pôsobenie v Nitre. „Tam sa totiž nedostal hocikto. Vtedy to nebolo ako teraz, ťažký systém bol za mojich čias.“ Pri otázke, za koľko vtedy hrával, sa len pousmeje. „Dostával som zadarmo obedy“, znie jeho odpoveď. „V Nitre boli vtedy len traja hráči platení!“ Na pôsobenie v Hornej Kráľovej si spomína takisto rád. „Trénoval som tu dosť rokov, odohrali sme dobré zápasy, postupovalo sa, to každého športovca teší.“ Pán Lencsés sa nám vyznal z toho, čo ho mrzí: „Bohužiaľ, trochu ma trápi, že ani jeden z mojich zverencov sa nedal na trénovanie.“ Načreli sme aj na rodinnú tému. Ako bolo spomenuté vyššie, rod Lencsésových je futbalový, tento šport sa dedí doslova z generácie na generáciu. Jeho syn Ladislav hrával aj pod ním. „Bol veľmi oddaný pre futbal, len viete, ako to je, keď otec trénuje syna. Najprv za mnou chodili, že nech nedávam hrávať syna, lebo to je protekčne. Potom zas prišli za mnou, že prečo ten šikovný útočník sedí len na lavičke, veď patrí medzi najlepších. Nemal to pri mne ľahké :). Aj za ním prišli z Nitry, do Červenej hviezdy, nechcel však ísť. Čo sa týka vnukov, tak ako dedka, ale aj ako priaznivca futbalu ma mrzí, ako dopadol Marek. Patril totiž medzi najväčšie talenty v Hornej Kráľovej, škoda toho zranenia. A ďalší vnuk Lacko, som rád, že ide aj on v našich šľapajach a hráva futbal“, rozhovoril sa pán Lencsés o svojich nasledovníkoch. Na koniec našej debaty pridal aj pár postrehov ohľadne súčasného Hornokráľovského futbalu. „Podľa mňa jednoznačne chýba nejaký kvalitný tréner. Taký, ktorý by nastolil poriadok a koncepciu.“ Zároveň pridal aj svoj tip na trénera: „Podľa mňa by bol ideálnym kandidátom Adamča, ktorý tu už kedysi trénoval. Čo mám ja informácie, on by aj chcel trénovať...“, zakončil pán Lencsés našu debatu.
Ladislav Lencsés patrí medzi ikony Hornokráľovského futbalu. V ťažkej dobe sa dostal do Nitry, kde hrával prvú ligu. Hrával spolu s reprezentantmi ČSSR. Ako tréner priviedol náš klub do majstrovstiev kraja. Vychoval množstvo dobrých hráčov. Býva v Močenku, no nevynechá ani jeden zápas KFC TIBI. Napriek tomu, že mu ťahá na osemdesiatku, je stále vitálny a plný života. Osem krížikov na chrbte by mu nehádal asi nikto. Jeho syn Ladislav je v súčasnosti ekonómom klubu, jeho vnuk Ladislav hráčom seniorského mužstva, druhý vnuk Marek kameramanom na zápasoch KFC TIBI.
autor článku: Mgr. Ladislav Odráška
