Tréner seniorského tímu KFC Tibi Anton Krajačič sa narodil 27.4.1964 v bývalej Juhoslávii, konkrétne v obci Bački Moroštor. Pre lepšiu orientáciu, po rozdelení Juhoslávie sa Antonova rodná dedina nachádza v Srbsku. Tu začínal aj s futbalom. Aktívne sa mu venoval približne do svojej tridsiatky. Okrem svojho materského klubu pochodil kluby v Srbsku aj Chorvátsku. Hrával na úrovni piatej a šiestej ligy. Jeho stropom bola tretia liga. V 30tich rokoch skončil hráčsku kariérnu, dôvodom bola pracovná zaneprázdnenosť. Na futbal však nezanevrel a venoval sa mu ďalej. Spravil si trénerskú licenciu, stal sa doma trénerom mládeže a popritom pískaval domáce mládežnícke zápasy. V Srbsku totiž platí pravidlo, podľa ktorého musí mať každý v nižšej súťaži aktívneho rozhodcu (postranného). Kto chcel trénovať, musel popritom de facto aj pískavať (to by mohol byť vzor aj pre nás, ušetrili by sa nenormálne peniaze vrážané do rozhodcov). Trénovanie Antona bavilo, jeho ďalšou štáciou bolo Nemecko, kde trénoval dva roky amatérsky klub na šiestoligovej úrovni. Tu nabral cenné skúsenosti, ktoré praktikuje aj v našom klube.

V tomto čase rozvíjal Anton aj svoje pracovné aktivity, ktoré siahali aj na Slovensko. V Nitre vlastnil s kamarátmi podnik a tak sa presťahoval na Klokočinu. Dostáva sa bližšie k našej obci, v susednom Močenku bol spoluvlastníkom baru v kine. Začal chodievať do našej obce na futbal. Tu ho oslovil prezident klubu Ladislav Kokeš. Povedali si svoje predstavy o futbale a netrvalo dlho a Anton sa stal asistentom trénera Bránika. Písal sa rok 2001. Nie je tu však nepretržite, rok pobudol v Elduse Močenok, kde bol jedným zo šéftrénerov mládeže. Okrem toho bol asistent trénerov Hudeca a Meszlényiho. Na starosti mal brankárov. 9 mesiacov trénoval aj susedný Poľnohospodár Močenok a rovnaký čas strávil aj ako tréner piatoligových Dvorníkov. V našom klube bol trénerom dorastu, pôsobil aj ako asistent trénera a momentálne vytvoril trénerské duo s Ladislavom Kokešom ml. V klube má na starosti defenzívnu zložku, venuje sa najmä brankárom. Sám hrával v obrannej formácii, nerobilo mu problém zahrať ľavého alebo pravého obrancu.

Anton, ktorému nikto nepovie inak ako Čole, je populárnou persónou nielen v klube, ale aj obci. Za pomerne krátky čas si stihol nájsť plno priateľov. O tom, že futbal skutočne miluje, svedčí aj fakt, že keď mu to čas dovolí, ide sa pozrieť na nejaké stretnutie v blízkom okolí. Hovorí síce trošku lámovou slovenčinou, ale akonáhle sa zvrtne reč na futbal, hneď je vidno, že ide o naslovovzatého odborníka a jazyková bariéra ide bokom. Mimochodom jeho hlášky ako napríklad „jakto takto?“ alebo „duplipas (narážačka, pozn. autora)“ sa stali nezabudnuteľnými :)

46 ročný Anton žije s družkou Marcelou a má dve deti. Staršia Mária je deviatačkou na ZŠ a mladší Adam ... Tu treba povedať, že synátor kráča v šľapajach svojho otca, vyrastá z neho nádejný futbalista. Pochvaľujú si ho aj tréneri nášho žiackeho družstva, vraj takýto talent sme tu už dávno nemali. O jeho schopnostiach svedčí aj fakt, že sa oňho zaujímali viaceré kluby, na čele s Nitrou a Šaľou. Otec má byť na čo hrdý :). Dúfame, že tento zatiaľ nevybrúsený drahokam ostane aj naďalej v našom žiackom mužstve a z pozície útočníka rozvlní často krát súperovu sieť.

Pri nástupe do funkcie hlavného trénera KFC Tibi si dal za cieľ stabilizovať mužstvo, zapracovávať doň postupne mladých hráčov a ako povedal on: „Hlavne, aby boli diváci spokojní s chlapcami.“ Pekné zámery, nie? Pri ich plnení držíme aj my sympatickému Čolemu palce!

autor článku: Mgr. Ladislav Odráška