V sobotu som sa vybral na žiacky zápas. Musím sa priznať, že mám napísanú dlhú absenciu čo sa týka žiackych stretnutí. Nevidel som poriadne dlho žiacky zápas KFC. Tak som sa v sobotu vybral pozrieť čo za nádeje to behajú v drese KFC :). Tabuľkové postavenie ma síce odrádzalo ale tak myslím, že pri žiakoch by mala byť tabuľka len informatívna. V prvom rade by tam malo ísť o radosť, o naberanie skúseností a o to, aby si tí chlapci zahrali s iným súperom. Ak sa nemýlim, v Anglicku sa súťaže detí hrávajú bez tabuliek. Aby sa medzi sebou nehašterili :). A mimochodom, naši hrali proti tabuľkovému susedovi zo Selíc, takže sa javil vyrovnaný duel. Nie o tom som však chcel.

Musím povedať, že som neľutoval, že som sa vybral na tento zápas. Pýtate sa prečo? V prvom rade už len kvôli tej radosti, hravosti, s ktorou tie deti hrajú futbal. Nie sú viazaní mnohými taktickými pokynmi. Je to pre nich hobby, žiadna zárobková činnosť. Ihrisko je pre nich miesto, kde sa môžu vyšantiť, vybehať, zasúťažiť si s rovesníkmi. Nie je to pre nich aréna, ako sa to občas deje v starších vekových kategóriách. Rozhodcovia tu nie sú ovplyvnení bočnými vplyvmi, ako to „občas“ býva v seniorských zápasoch. V žiackej kategórii nie sú podozrenia o „kupovaní“ zápasov. Samozrejme, nedá sa čakať nejaká veľká futbalová kvalita, ale verte mi, že detská úprimnosť a neskazenosť vám dá zabudnúť na tieto veci a budete sa plne sústrediť na zápas a snahu oboch mužstiev poraziť to druhé. Presne kvôli týmto veciam sa oplatí prísť na žiacky zápas.

Aby som nezabudol, v neposlednom rade vám dodá tú správnu atmosféru žiackych zápasoch publikum, ktoré pozostáva väčšinou z hrdých rodičov. Podľa povzbudzovania presne viete, ktorý hráč je pri lopte :). Choď, utekaj, prihraj, dobre synu – podobné pokriky sú neoddeliteľnou súčasťou zápasu žiakov. Niekedy má človek pocit, že rodičia to na tribúne prežívajú aj za svoje deti na ihrisku :). Ale, veď tak to vlastne má byť. Veľkým plusom sú aj tréneri Straňák, Gyarfás ktorých ich zverenci doslova žerú.

Mohol by som vám opísať, aká pasia je sledovať napríklad dvojicu našich malinkých, ale o to šikovnejších útočníkov Šurabu a D.Rábeka, behavosť E.Kostku a D.Bleha, ťahy T.Lenického na kraji zálohy, nekompromisnosť predstopéra Lenického , rozum a nekompromisné strely v podaní D.Tótha, rázne odkopy krajných bekov A.Rábeka a M.Tótha, organizáciu hry od M.Kostku, istotu v bráne od dvojice Český – Révay, najmenšie talenty ako K.Kotlár, Hipp, Suchý, Halomi alebo Bilo, ktorým trenky siahajú až ku kolenám :), ale najlepšie bude, ak to všetko uvidíte na vlastné oči. Ak sa bude dať, ja tam budem. A vy?